Diabetes (diabetes mellitus) je ochorenie, ktoré vzniká v dôsledku porušenej tvorby alebo zníženého účinku hormónu pankreasu – inzulínu. Inzulín je hormón vylučovaný podžalúdkovou žľazou (pankreasom) zložený z aminokyselín. Náš organizmus získava cukor z potravy.
Prvoradou úlohou inzulínu je regulovať hladinu cukru v krvi, teda pôsobí na prenikanie glukózy do buniek. Zvyšuje využitie glukózy v tkanivách a ukladanie glykogénu v pečeni a vo svaloch. Patrí medzi anabolické hormóny, teda podieľa sa na tvorbe svalových buniek. Po jedle, keď je v tele dostatok glukózy, inzulín sa začne vyplavovať a „otvára“ glukóze vchod do bunky. Pri zníženej tvorbe inzulínu vzniká ochorenie diabetes mellitus (cukrovka), v krvi sa hromadí glukóza vzniká hyperglykémia. Pri zvýšenej tvorbe inzulínu je málo glukózy v krvi a vzniká hypoglykémia. Spoločne s glukagónom tvoria protiklady ľudského metabolizmu, a keď nie sú v rovnováhe, nastáva problém. Podieľajú mnohých funkciách organizmu.
Inzulín má v tele dve funkcie.
Dáva pokyn na ukladanie glukózy do zásob v pečeni, keď stúpa hladina cukru v krvi (glykémie) a glukózu treba uložiť. Najväčšie množstvo inzulínu sa tvorí práve v tejto dobe.
Inzulín sa teda v ľudskom tele tvorí nepretržite. Hneď po jedle ho však vzniká najviac.
Najcitlivejšie na hodnotu glykémie reaguje mozog, neuróny ako jediný zdroj energie pre prácu využívajú práve glukózu – cukor.
Dlhodobo zvýšená hladina krvného cukru poškodzuje drobné cievy, čo vedie k rozvoju zdravotných komplikácií:
- pri poškodení ciev oka môže dôjsť ku krvácaniu do sietnice a po čase k strate zraku,
- pri poškodení ciev v obličkách môže dôjsť k zníženiu funkcie obličiek alebo k ich zlyhaniu s nutnosťou hemodialýzy,
- pri poškodení ciev v srdci a mozgu dochádza k srdcovému infarktu alebo mozgovej mŕtvici a
- pri poškodení drobných ciev, ktoré vyživujú nervy, môže dôjsť k zníženiu citlivosti najmä nôh s veľkým rizikom rozvoja syndrómu diabetickej nohy, pri ktorom vznikajú na nohe ťažko sa hojace defekty.
Diagnóza je stanovená pri hladine krvného cukru („glykémia“) na lačno nad 7,0 mmol / L alebo kedykoľvek počas dňa nad 11,1 mmol / L.
Diabetes môže rôzne dlhú dobu prebiehať skryto, bez akýchkoľvek príznakov. Preto sú veľmi dôležité pravidelné preventívne kontroly glykémie u praktického lekára, aby sa ochorenie zistilo v začiatku a mohla sa začať liečba. Tá je síce celoživotná, ale ak sa s ňou začne včas, stačí väčšinou liečba tabletkami (tzv. perorálnymi antidiabetikami). Cieľom liečby je znížiť glykémiu do normy (na lačno 4,5-7 mmol / L a po jedle do 8,5 mmol / L) a zabrániť tak rozvoju komplikácií.2
Vysoká hladina cukru v krvi sa označuje ako hyperglykémia.
Nízka hladina cukru v krvi = hypoglykémia.
Správna hladina cukru v krvi je udržiavaná v určitej miere a naše telo sa ju za pomoci regulácie snaží udržať vo vhodnom rozmedzí. Čo je dôležité pre chod organizmu, činnosť orgánov a funkciu všetkých buniek a tkanív.
Diabetes 1. typu
Diabetes 1. typu (diabetes mellitus 1. typu) postihuje deti, mladistvých a mladých dospelých. Príčinou tohto typu cukrovky je autoimunitný zápal, ktorý v pankrease zničí bunky, ktoré produkujú inzulín. Jeho závažný nedostatok alebo úplné chýbanie spôsobí, že sa cukor nepresúva do buniek a stúpa jeho hladina v krvi. Po prekročení určitej hranice sa začína glukóza vylučovať do moču a „strháva“ so sebou vodu.
Príznaky
Medzi typické príznaky cukrovky patrí:
- Smäd
- časté močenie,
- chudnutie
- únava
Ochorenie sa ale môže prejaviť aj náhle a veľmi dramaticky – vracaním, bolesťou brucha, dýchavičnosťou a bezvedomím (tzv. ketoacidózou).
Liečba
Liečba spočíva v doživotnej aplikácii inzulínu, a to buď vo forme podkožných injekcií štyrikrát denne tzv. inzulínovým perom alebo do podkožia trvalo zavedenou ihličkou, tzv. inzulínovou pumpou. Nevyhnutné je dodržiavanie diabetickej diéty, znalosť množstva cukrov (sacharidov) v jednotlivých potravinách a pravidelné meranie hladiny krvného cukru glukomerom. Dávky inzulínu si chorý upravuje sám podľa aktuálnej hladiny glykémie a množstva sacharidov v jednotlivých jedlách.
Cieľom liečby je udržať hladinu krvného cukru v normálnom rozmedzí a predísť tak rozvoju akútnych alebo chronických komplikácií. Medzi tie akútne patrí nízka hladina krvného cukru („hypoglykémia“), ktorá vzniká:
pri aplikácii príliš veľkej dávky inzulínu,
pri nedostatočnom príjme sacharidov v jedle (na danú dávku podaného inzulínu), alebo
nadmernou fyzickou záťažou.
Závažná hypoglykémia môže viesť aj k bezvedomiu alebo srdcovej arytmii a môže ohroziť pacienta na živote.
Chronické komplikácie sú rovnaké ako pri cukrovke 2. typu.
Diabetes 2. typu
(diabetes mellitus 2. typu) vzniká najčastejšie u osôb s nadváhou a je väčšinou sprevádzaná zvýšenou hladinou cholesterolu v krvi a zvýšeným krvným tlakom v rámci tzv. metabolického syndrómu. Pri tomto type cukrovky je síce inzulín tvorený často aj vo väčšom množstve než u zdravého človeka, ale jeho vyplavovanie po jedle je oneskorené a najmä kvôli nadváhe naň cieľové tkanivá (pečeň, svaly a tukové tkanivo) nereagujú – sú tzv. „menej citlivé“ k pôsobeniu inzulínu. U niektorých pacientov sa môže aj pri diabetes 2. typu pankreas vyčerpať a inzulínu môže byť časom nedostatok.
Príznaky
Postupné zvyšovanie hladiny krvného cukru prebieha spočiatku bez akýchkoľvek príznakov a ochorenie je možné odhaliť len vyšetrením hladiny glukózy v krvi. Prvými symptómami môžu byť (rovnako ako pri diabetes 1. typu) zvýšený pocit smädu, nadmerné močenie, chudnutie a únava. Hladiny krvného cukru môžu byť v tej dobe už veľmi vysoké a spôsobiť rozvrat vnútorného prostredia.
Liečba
Podľa súčasných odporúčaní by mali všetci pacienti s cukrovkou dodržiavať diabetickú diétu s obmedzením príjmu cukrov (sacharidov), mať pravidelnú fyzickú aktivitu, ktorá pomáha zlepšiť citlivosť tkanív na inzulín (aspoň 30-40 minút 3-4x týždenne), znížiť hmotnosť (ak majú nadváhu alebo sú obézni) a užívať lieky na zníženie hladiny krvného cukru (perorálne antidiabetiká – PAD).
Cieľom liečby je znížiť glykémiu na normu a predísť tak rozvoju komplikácií. Dlhodobým ukazovateľom kompenzácie cukrovky je glykovaný hemoglobín (HbA1c, „dlhý cukor“). Podáva informáciu o tom, aké boli priemerné hladiny krvného cukru za posledné 3 mesiace.
Chronické komplikácie:
- pri poškodení ciev oka môže dôjsť ku krvácaniu do sietnice a po čase k strate zraku,
- pri poškodení ciev v obličkách môže dôjsť k zníženiu funkcie obličiek alebo k ich zlyhaniu s nutnosťou hemodialýzy,
- pri poškodení ciev v srdci a mozgu dochádza k srdcovému infarktu alebo mozgovej mŕtvici a
- pri poškodení drobných ciev, ktorý vyživujú nervy, môže dôjsť k zníženiu citlivosti najmä nôh s veľkým rizikom rozvoja syndrómu diabetickej nohy, pri ktorom vznikajú na nohe ťažko sa hojace defekty